Neplýtvajme

S témami týkajúcimi sa chránenia planéty a recyklovania sa roztrhlo vrece. A áno, som rada, že tomu tak je. Touto cestou by som sa chcela aj ja vyjadriť, ako danú situáciu vnímam. Čo si myslím, že je správne a čo robím preto aby som aspoň trocha chránila našu Zem.

Plast sem, plast tam. Neviem ako vy ale ja som sa nad šetrením prírody, zbytočným plýtvaním jedla a vytváranie nadbytočného odpadu začala zamýšlať už dávnejšie. Netvrdím, že plasty nepoužívam ale snažím sa ich spotrebu minimalizovať. Na nákupy som začala chodiť s mojím prúteným košíkom, plátenou taškou a ak som donútená a jednu z mojích pomocníčok si zabudnem, tak kupujem papierovú tašku, ktorú následne ešte využijem ďalej. Na pečivo vyhľadávam len papierové vrecká a ak mám pri sebe už spomínaný košík, mám v ňom kuchynskú utierku, do ktorej zabalím chlieb. Ak mám však možnosť pečivo kupujem v pekárni a podporujem tým aj lokálnych výrobcov.

Jogurty kupujem len v sklenených pohároch s čo najnižšou spotrebou. Áno, chodím po obchode a hľadám produkty, ktoré majú najnižšiu trvanlivosť. Mňa jednoducho desí predstava toho, že niečo, čo má záruku 1-2 mesiace dokáže byť pre nás prospešné a zdravé. A čím viac sa na túto tému rozprávam s rodičmi a starými rodičmi sa utvrdzujem v tom, že nie laktóza, nie mlieko sú veci, ktoré nám škodia. Škodia nám práve tie pridávané chemikálie do daných produktov a samotná laktóza si to teraz, kvôli zisku veľkých firiem odskáče.

Odkedy som začala viac premýšlať nad tým, čo kúpim a do čoho danú vec zabalím som začala dvojnásobne „sledovať“ okolie a to ako nakupujú oni. Veľakrát sa mi stalo, že som videla pani, ktorá nebola ochotná si kúpiť papierovú tašku za 0,25 centov a tak si natrhala vyše 20 sáčkov, do ktorých ukladala jogurty, čokolády, skrátka všetko, čo potrebovala nakúpiť. Moja otázka znie, načo jej bude toľko sáčkov a čo bude s nimi robiť? Nuž prepokladám, že hneď ako „vybalí“ nákup ich vyhodí do koša. Bodaj by som sa mýlila a ona by ich ešte aspoň párkrát využila.

Nechcem aby ste tento článok brali, ako kázeň, to vôbec nie. Skôr mi ide o to, aby sme sa všetci skúsili zamyslieť nad tým, či nie sme až príliš pohodlní a to všetko na úkor našej Zemi, v ktorej žijeme. Nedávno som sa stretla s jednou pani, vekovo približne mojej mamine a tiež sme si k tejto téme povedali svoje. A zhodli sme sa v jednej veci na 100%. Všetko, čo potrebujeme tu už je tisícky rokov. Všetko „staré“ dobré sa len inovuje. A všetko, čo je novodobé a vymyslené stojí za prd. Súhlasíte? Všetko, čo nám má ušetriť čas, zrýchliť komunikáciu a prepravu nám v konečnom dôsledku len škodí.

Povedzme si úprimne, najeme sa dobre z plastového taniera s plastovým príborom? Ja veru nie. Možno by len stačilo keby sa zbavíme všetkých týchto zbytočností. Malinovky, sirupy a mlieko kupujeme v skle, ktoré by bolo zálohované. Ale! Nejdem vodu kázať víno píť. Aj ja sem tam využívam plastovú fľašu alebo niečo z plastu. Snažím sa však danú vec ešte viackrát využiť a neplýtvať ňou zbytočne. Osobne si myslím, že keď má vec aspoň viacnásobné využitie je to lepšie, ako bezhlavo plýtvať. Plastovú fľašu využívam viackrát. Rovnako aj plastové sáčky alebo kelímky.

Nehovoriac o fakte, že odpadky sú všade okolo nás. Neviem ako vy, ale ja keď idem po meste a vidím odpadky, tak ich zdvihnem a dám do najbližšieho koša. A pritom je úplne jasné, že by stačilo, keby si každý vlastný odpadok hodil po sebe do koša sám. Rovnako mi je smutno, keď sme v lese a Tobinko nám namiesto paličky prinesie plastovú fľašu, ktorá tam nemá čo robiť. Nerozmiem len jedinej veci, ak človek dokáže priniesť do lesa plnú = ťažšiu fľašu, prečo nedokáže prázdnu= ľahšiu odniesť so sebou?

Sama na sebe vidím, že vyhnúť sa plastom chce viac odhodlania. Tieto novodobé výmysli z nás robia čoraz pohodlnejších a zároveň lahostajnešjích ľudí. Najdôležitejšie je začať. Sám od seba a postupne malými krôčkami.