Ako ma zmenila anorexia

Ahojte,

Ak sledujete môj blog alebo instagram od začiatku, tak viete, že som si prešla anorexiou a následným nadmerním prejedaním sa. K tejto téme som sa zvykla vyjadrovať na sociálnych sietach. Aj napriek tomu som cítila, že nie som na tom, tak ako by som chcela byť a trocha som sa od tejto problematiky odmlčala. Po dlhom premýšlaní som sa rozhodla s odstupom času napísať osobnešjí článok, ktorý je aj napriek téme v konečnom dôsledku pozitívny. Pevne verím, že pomôže a otvorí oči dievčatám, ktoré sa snažia dostať z PPP. Ale takisto bude slúžiť ako odstrašujúci príklad.

Anorexia je zákerná choroba, ktorá pohltí myšlienky a zruinuje  celú kontrolu nad seba samou. Nie je to chrípka ani sezónne prechladnutie, ktoré sa dá vyliečiť behom pár dní. Anorexia, bulímia, nadmerné prejedanie je dlhodobá choroba, ktorá niekedy dokáže brať životy nielen mladým ženám. Je to beh na dlhé trate, ktorý má mnoho zlyhaní, nových zmien, nátlakov z okolia a takisto veľa negatívnych stavov. Dostať sa z tejto choroby chce dávku sebazapierania, odhodlania a podpory od správnych ľudí. Z danej choroby som sa dostávala dva roky, ktoré boli ešte horšie na zvládnutie, ako dostať sa do samotného začarovaného kruhu nejedenia, nespavosti a nenávisti seba samej. Ako sa hovorí, čo dáš, to dostaneš. Tu to platí rovnako. Samotná liečba býva dlhšia a zákernejšia, ako obdobie choroby.

Mnoho ľudí si pod pojmom anorexia predstaví len vychudnuté dievčatko, ktoré si zmyslelo, že nebude jesť a bude prehnane cvičiť v posilňovni. Toto všetko je možné vidieť  navonok, len ako dôsledok choroby. Anorexia je istá forma poruchy ženskosti, ktorá môže byť spôsobená vonkajšími ale aj vnútornými podnetmi. Či už vysmievaním sa za postavu, urážkami, ale aj nedostatočným ohodnotením a obavy z odmietnutia. Príčiny sú rôzne. Keď som bola malá, nemala som najkajšiu postavu. Mala som nejaké to kilečko navyše a niektorí ľudia mi to dávali jasne najavo. Myslím si, že aj toto bolo prvým faktorom, prečo som sa vôbec začala podceňovať. Taktiež som nikdy nemala ani to zdravé sebavedomie a stále som bola nespokojná, s tým kto som a ako vyzerám.

Cesta bola neľahká ale zároveň náučná a s odstupom času pozitívna. Chcelo to dávku odvahy si určitý problém najprv priznať sama pre sebou. A presne tento krok je kľúčom k úspechu. Akonáhle som si uvedomila vážnosť problému a prijala zodpovednosť za všetky činy som pochopila, že som na dobrej ceste. Potom začal boj, zložitý, ťažko stráviteľný a komplikovaný. Ale najdôležitejšie bolo, že začal.

Po prijatí faktu prichádzajú prvé zmeny, ktoré sú zväčša najpodstatnejšie. Hľadanie možných riešení. Každá osoba je jedinečná a špecifická, preto by aj liečba mala byť osobitá. Na každého človeka platia iné metódy a pravidlá. Preto je najdôležitejšie nájsť odbornú pomoc, ktorá poradí správnu formu terapie. V tejto fáze u mňa prichádzalo k prvým zlyhaniam. Všetko som zrazu prežívala inak. Musela som byť na seba tvdrá a nie vždy sa mi to chcelo a darilo.

Pri liečbe som mala pocit, že sú všetky pocity, namä tie negatívne minimálne zdvojnásobené. Cítila som sa byť závislá na danej chorobe a pri liečbe som mala silné abstinenčné príznaky. Nemohla som cvičiť 5 hodín denne a prijať menej ako 500 kcal. Musela som sa naučiť znova pozerať do zrkadla a vštepovať si podvedomia, že som krásna, lebo mám možnosť byť zdravá, keď budem chcieť. Tu nastával pocit zlyhania. V tom zrkadle som hľadala tú krásu. Ozajstnú krásu, ktorú neurčuje číslo na váhe, ale zdravé sebavedomie, možnosť sebareflexie a sebapoznanie. Ale nakoľko si choroba vo všeobecnosti pýta perfekcionistické správanie, aj toto bol dôvod prečo som neprestávala. Stále som chcela byť perfektná. Áno, keď sa nad tým spätne zamýšlam, mám pocit, že to nedáva zmyseľ.

 V hlave som začala mať doslova guláš. Nevedela som, čo chcem, miestami som sa cítila, akokeby som žila dvomi životmi. Nakoniec som opustila aj psychiatrickú ambulanciu. Myslela som si, že to zvládnem sama, bez pomoci. Postavila som si hlavu, že všetko dokážem sama, bez ohováraní, ďalších zlahyní a posmeškov z okolia. A tak sa aj stalo.

Vyššie som spomínala, že každý z nás je jedinečný a špecifický, preto si každý vyžaduje jedinečný prístup. Najväčší zlom pri liečbe nastal, keď som navštívila alternatívnu liečiteľku a teda podstúpila prvú akupunktúru v živote. Pomohlo mi, keď som začala kresliť. Dávala som všetky tie negatívne myšlienky na papier. Pomáhalo mi to, dostávala som ich zo seba a poviem vám, že mi hodnú chvíľu trvalo sa všetkých tých čmáraníc zbaviť. Začala som s jógou, našla som v sebe kopec odhodlania. Postupne som začala meniť priority. Veci, ktoré boli pre mňa boli dôležité zrazu neboli a dostávali sa na posledné miesto.Už som nechcela zažiť ďalšie sklamanie zo seba samej a najmä som nechcela vidieť moju rodinu, ako sa trápi, lebo mi nevie pomôcť. Vtedy nastal v mojom živote ďalší zlom. Pozitívum som našla v mojej rodine. Paradoxne stála vždy pri mne, len ja som nevnímala už ani ich. Postupne som prebrala všetku zodpovednosť za svoje činy počas choroby, aj počas liečby. Zistila som, že zdravie, šťastie, rodina a pár priateľov je to najdôležitejšie. Nenahradí to ani nízke číslo n váhe alebo centimetri.

Postupom času som za moje správanie niesla následky a za niektoré aj doteraz nesiem. Začala som spoznávať svoje telo, ale aj myšlienky. Začala som mu načúvať a riadiť sa výhradne len ním. Žiadnymi tabuľkami ani „najlepšími uhorkovými diétami“ a pod. Ešte teraz pracujem na zdravom sebavedomí. Som vychovávaná jednoduchým spôsobom. Nad nikým sa nepovyšujem a pred nikým sa neponižujem. Spoznávam svoju hodnotu, som silnejšia a stojím si za svojím! Jednoducho ma celé to obdobie posunulo a ukázalo mi cestu. Cestu ako nechcem žiť. Som na seba hrdá a nerobím si hlavu z ľudí, ktorí šíria zlo a negatívnu energiu. Naučila som sa vyberať si ľudí okolo seba a tí, ktorí mi možno aj nevedomky berú energiu ignorujem. Neberte to tak, že som teraz egoista, skôr naopak. Len rozhodujem o tom, komu môj čas dám. Nenechám so sebou manipulovať. Na druhej strane pre ľudí, ktorých z celého srdca ľúbim a obdivujem som ochotná spraviť aj nemožné.

Šťastní ľudia nie sú tí, ktorí majú zo všetkého to najlepšie. Šťastní ľudia sú tí, ktorí si zo všetkého spravia to najlepšie!

Simi <3